Migréna a spol...

21:00

Ležím v posteli, zvuk zapnutého ventilátora mi každú pol minútu prerušuje pískanie v mojom pravom uchu, ktoré sa stupňuje a keď zapiští najvyšší tón, viem, že príde pársekundová závrať. Ok, predýcham a čakám na ďalšiu, ktorá chodí zpravidla každú polminútu, v lepšom prípade minútu. V duchu sa smejem na mojich plánoch, ktoré som mala pri príchode z dovolenky. Chcela som čo najskôr a čo najviac pracovať, pretože sa mi nakopili zákazníčky, chcela som opäť doplniť financie, keďže dovolenka ich zhltla len taký fukot, chcela som sa so Zairou chodiť kúpať na Zlaté, a chcela som chodievať fotiť na blog a po večeroch si užívať večernú Bratislavu. Úplne rozumiem prísloviu, keď chcete Boha rozosmiať, povedzte mu svoje plány...:)).

Už jedenásty deň som zavretá doma, kde celé popoludnie praží slnko a v byte je 30,1 stupňa, užívam sedem kusov rôznych liekov. Moje vychádzky spočívajú v návštevách všeobecného, ORL, neurológie a magnetickej rezonancie. Od pondelka do štvrtku som žila v strachu z výsledkov z nej, až kým som neprečítala obálku s výsledkami a kameň mi spadol zo srdca. Keď je vám naozaj zle, nič iné nechcete, len byť zdravý. Energiu mi dodávalo to moje malé citlivé dievčatko, hlavne keď som v jej očkách videla strach o mňa, keď ma hladkala a hovorila mi:"Maminka, kedy už budeš zdravá?"

"Snáď už onedlho láska moja."

P.S: Fotky vznikli deň pre veľkou migrénou a odvtedy som lazárik :P

Foto: Tomáš Figura