Uvedomenie si...

7:39

Toto leto som si predstavovala úplne inak. Celé začalo pomerne pekne, bola som týždeň pri mori, bolo fajn a hneď ako som sa vrátila začali zdravotné problémy, ktoré sa ťahali ako bratislavská kolóna áut v najväčšej dopravnej špičke. Nestíhala som sa vôbec venovať blogu, foteniu a na písanie som bola až príliš oblbnutá rôznymi liekmi. Preto mi ostalo v zálohe ešte zopár fotiek z fotení z júna, ktoré sa na blog nedostali. Keď fotky vznikali, bola som celá nažhavená čo mi leto prinesie a verila som, že bude úžasné a plné vody. Nevadí, asi to tak malo byť a ja som si mala uvedomiť, že spomaliť je tá správna cesta, že investovať do zdravia sa vyplatí, že plná skriňa handier mi je na nič, keď ležím v bolestiach na posteli v jednom vyťahanom pánskom tielku. Uvedomila som si, že už nechcem byť v kolotoči stresu, i keď v dnešnej dobe, kedy bežný smrteľník len pracuje, aby mohol poplatiť všetky účty, je to ťažko bez stresu realizovateľné, ale ubrať stres sa dá. Takže zahajujem ozdravnú kúru masáží, fyzioterapie, ne-shoppingovania a moje nové motto je:"pomaly ďalej zájdeš." Pre hyperaktívneho jedinca, čo má v hlave zakódované, že musí všetko stihnúť naraz a hneď teraz, nič si neodložiť na ďalší deň to bude ťažký oriešok, ale ja ho rozlúsknem!

Foto: Tomáš Figura