Neozvala som sa tak dlho, že som zabudla heslo na blog. Vlastne som už aj zabudla aká je adresa môjho blogu. Koľko to už je? Štyri roky, tri, dva? Fuh, neviem, každopádne dlhá doba. Hm. Ale všetko sa zmenilo a v dobách, keď som písavala blog som bola (mladá), tak dobre, možno ešte trošku som (alebo nie?). No, jednoducho bola som niekde inde. Utopená v nástrahách osudu. Nie, že by ma teraz osud neskúšal, ale tak bolo mi aj dobre za tých zopár rokov, čo som nenapísala ani ťuk. A možno práve preto som nič nepísala. Poznáte to, nie? Keď ste rozdrvené na prach, vtedy to ide nejak prirodzene od srdca a tak nejak samé. Keď je dobre, ani vám nenapadne niečo písať a ak hej, tak neviete čo by to malo byť. Tým nechcem povedať, že mi je teraz zle, ale rozhodne by mohlo byť aj lepšie. 

Už som ale vyrástla z vylievania sŕdc. Veľa vecí sa zmenilo. Tak napríklad sme sa presťahovali z mesta na dedinu. Mám záhradku a zistila som, že som rodený záhradník, aj keď som bola väčšinu života mestské dieťa. Pár rokov dozadu som fotila na Instagram ako divá a teraz sa úprimne teším, že nastala doba videí, lebo ma už nebaví pózovať pred objektívom fotoparátu a vlastne na to nemám ani čas a ani nové oblečenie. Lebo stále chodím v tom istom. Mikina, legíny a vybavené. 

Kúpili sme si psa! Ešte rok dozadu som sa vlastne všetkých psov tak trochu bála. A dnes chodím venčiť s tlupou ďalších veľkých psov a som úplne v pohode. Vlastne nie tak úplne, lebo chodím domov s modrinami na nohách, ale to je asi údel psíčkara. A psíčkar sa zo mňa stal teda majestátny! Niekedy to asi až preháňam, ale milujem psíkov a najviac toho môjho samozrejme. 

Zdravie ma tiež parádne potrápilo poslednú dobu, ale výklady mojej zdravotnej dokumentácie nechám radšej v šuflíkoch u špecialistov, lebo by ste chytili závrate, ako ja v lete. No nič, na začiatok asi stačí. A keďže v minulosti nebolo blogu bez fotiek, tak nejaké aktuálnejšie aj menej aktuálne, nech sa páči. A ani sa nepýtajte v čom ma vídavať posledný rok. Žiadne sukienky, šatičky, farebné kabátiky a klobúky. Tudle, nudle! Chodím ako hastrman. Staré žmolkové legíny, ponožky vytiahnuté až pod kolená. Zabahnené topánky - must have. Špinavá bunda, narazená kapucňa, okuliare (to aby nebolo vidieť moje spuchnuté oči). Poznávacie znamenie - opasok s pamlskovníkom a dávkovačom pre sáčky na psie hovienka. Ale tento outfit určite nechcete vidieť. Stačí, že si ho práve teraz predstavujete. Brrr!

Pekný deň ľudkovia!

     Milí živnostníci, kreatívci, podnikatelia, rodinné firmičky, začiatočníci na internetoch. Prosím, nenechajte sa oklamať. Vody Instagramu sú temné a zradné pokiaľ nemáte to šťastie a nenarazíte na čistú horskú bystrinku. V poslednom čase vidím a vnímam na Instagrame jeden nešvár a tým je, že začínajúci umelci a lokálne vznikajúce značky, ktorí v týchto ťažkých časoch skúšajú preraziť a niečo pekné slovenské svojpomocne vyrobiť, sa dajú nachytať od “spoluprácechtivých” influencerov, ktorí si zakladajú profily iba s vidinou - dostať veci zadarmo. Žiaľ éra blogerov a instagramerov, ktorí si IG účty zakladali s úplne inými víziami, ako je zarobiť, je zrejme nenávratne preč. Keď som si roky dozadu zakladala IG účet, ani som netušila, že vôbec nejaké spolupráce cez IG existujú. Fotky som pridávala len tak pre seba, žiadny zámer v tom nebol. Avšak posledné mesiace a vlastne aj roky tu vyrástlo stovky a stovky influencerov, ktorí majú jasný cieľ - zarobiť peniaze, dostať veci zadarmo a nejak zabudli, že je dôležitý hlavne obsah a prínos, hoci aj pre malú skupinku ľudí. Týmto novopečeným instagramerom ide hlavne o prínos pre svoju vlastnú potrebu a to je prvá chyba. Tie ďalšie chyby sú zapeklité v tom, že na nich doplácajú malí začínajúci umelci, ktorí si myslia, že si nechajú spropagovať značku, svoj IG, alebo eshop prostredníctvom “známych” ľudí na IG. Nie každý má samozrejme na začiatku peniaze, aby si mohol zaplatiť veľkého influencera, ktorý by ho spropagoval na svojom účte a preto si volia cestu pomocou malých instagramerov. Tu môžu mať šťastie a naraziť na niekoho, kto má naozajstnú reálnu základňu followerov, pre ktorých by bolo možno prínosom, keď sa dozvedia o nejakej novej lokálnej značke a radi ho kúpou podporia. Vtedy dochádza k obojstrannej spokojnosti - lokálna značka má nových zákazníkov a vy podporíte lokálnu značku a ešte aj máte skvelý kúsok do svojho šatníka. Keď však šťastie nemajú, nechajú sa oklamať účtami, ktoré na oko vyzerajú skvelo - majú tisícky sledovateľov. Lokálna značka si povie - super, aspoň to zasiahne veľa ľudí. Avšak keby si dal každý vopred aspoň malú námahu a dotyčného instagramera si trošku preklepol, zistil by, že ten počet followerov nie je až taký reálny, že sú to divné účty zo sveta, že sú to mŕtvi followeri a že aj lajčíky pod fotkami sú akési divné a komentáre tvorené iba emotikonami. Divné, nemyslíte? Našťastie väčšie firmy sa už nachytať nedajú a dopredu si pýtajú štatistiky, majú vyčíhané dosahy a interakcie s publikom. Avšak niekto, kto sa v týchto vodách nikdy nepohyboval toto nemôže samozrejme vedieť. Preto je dokonca rád, keď ho osloví čajočka s 42 tisícmi followerov, ktorá na každej fotke ukazuje iba našpúlenú papuľku a načechrané prsia. Tak trochu žobroní o spoluprácu a vy ste rád, že sa vám ozval niekto s toľkými followermi. Pošlete mu vec, ktorú ste vytvorili, ušili, minuli na to svoje prostriedky a odozva je (no hádajte) nula celá nula, veľké nič. Udierate sa do hlavy, lebo ste poslali výrobok v hodnote 100-200 eur niekomu, kto vám ale žiadnych zákazníkov nepriniesol. A tak sa už aj bojíte osloviť niekoho ďalšieho. Áno, spolupráce s influencermi môžu perfektne fungovať, keď máte skvelú a hlavne reálnu základňu followerov, ktorí vám veria, s ktorými máte vzťah. Vtedy nastáva pozitívna interakcia, tak pre lokálneho predajcu ako aj pre vás. Ja som vždy nesmierne rada, keď mi lokálne značky píšu: "Ivka, vybuchol mi Instagram! Nestíham odpisovať na objednávky! Ďakujem!”

     A taktiež keď mi niekto napíše: ”Ivka, ďakujem za tip na tie šaty od Lovecolors, mám už dvoje a sú skvelé. Ivka, ďakujem za tip na traky od Marima, objednali sme si všetky baby a v dvoch farbách.” Toto mňa nesmierne teší. Pretože dostať niečo “zadarmo” s pocitom, že dotyčný, s kým mám spoluprácu z toho nemá NIČ by bola pre mňa frustrujúca. Preto jedna rada na záver - "nenechaj sa oj*bať !" (akoby povedal Fero Joke alias Nora :))