Haló, tu som!

 Neozvala som sa tak dlho, že som zabudla heslo na blog. Vlastne som už aj zabudla aká je adresa môjho blogu. Koľko to už je? Štyri roky, tri, dva? Fuh, neviem, každopádne dlhá doba. Hm. Ale všetko sa zmenilo a v dobách, keď som písavala blog som bola (mladá), tak dobre, možno ešte trošku som (alebo nie?). No, jednoducho bola som niekde inde. Utopená v nástrahách osudu. Nie, že by ma teraz osud neskúšal, ale tak bolo mi aj dobre za tých zopár rokov, čo som nenapísala ani ťuk. A možno práve preto som nič nepísala. Poznáte to, nie? Keď ste rozdrvené na prach, vtedy to ide nejak prirodzene od srdca a tak nejak samé. Keď je dobre, ani vám nenapadne niečo písať a ak hej, tak neviete čo by to malo byť. Tým nechcem povedať, že mi je teraz zle, ale rozhodne by mohlo byť aj lepšie. 

Už som ale vyrástla z vylievania sŕdc. Veľa vecí sa zmenilo. Tak napríklad sme sa presťahovali z mesta na dedinu. Mám záhradku a zistila som, že som rodený záhradník, aj keď som bola väčšinu života mestské dieťa. Pár rokov dozadu som fotila na Instagram ako divá a teraz sa úprimne teším, že nastala doba videí, lebo ma už nebaví pózovať pred objektívom fotoparátu a vlastne na to nemám ani čas a ani nové oblečenie. Lebo stále chodím v tom istom. Mikina, legíny a vybavené. 

Kúpili sme si psa! Ešte rok dozadu som sa vlastne všetkých psov tak trochu bála. A dnes chodím venčiť s tlupou ďalších veľkých psov a som úplne v pohode. Vlastne nie tak úplne, lebo chodím domov s modrinami na nohách, ale to je asi údel psíčkara. A psíčkar sa zo mňa stal teda majestátny! Niekedy to asi až preháňam, ale milujem psíkov a najviac toho môjho samozrejme. 

Zdravie ma tiež parádne potrápilo poslednú dobu, ale výklady mojej zdravotnej dokumentácie nechám radšej v šuflíkoch u špecialistov, lebo by ste chytili závrate, ako ja v lete. No nič, na začiatok asi stačí. A keďže v minulosti nebolo blogu bez fotiek, tak nejaké aktuálnejšie aj menej aktuálne, nech sa páči. A ani sa nepýtajte v čom ma vídavať posledný rok. Žiadne sukienky, šatičky, farebné kabátiky a klobúky. Tudle, nudle! Chodím ako hastrman. Staré žmolkové legíny, ponožky vytiahnuté až pod kolená. Zabahnené topánky - must have. Špinavá bunda, narazená kapucňa, okuliare (to aby nebolo vidieť moje spuchnuté oči). Poznávacie znamenie - opasok s pamlskovníkom a dávkovačom pre sáčky na psie hovienka. Ale tento outfit určite nechcete vidieť. Stačí, že si ho práve teraz predstavujete. Brrr!

Pekný deň ľudkovia!