Leto a retrospektíva

20:25

Mám pocit, že toto leto trvá už minimálne dva mesiace a to len nedávno začali prázdniny. Je to aj tým, že počasie bolo teplé už od mája a tak sme si mohli vychutnávať teplo o niečo dlhšie ako býva zvykom. Ako už o mne viete, som analyzátor, i keď v poslednej dobe analyzujem čoraz menej a viac žijem. Ono je to určite spôsobené faktom, že nemusím riešiť skrachovaný vzťah, nemusím rozoberať na drobné kam mám smerovať, nemusím analyzovať žiadne správanie, ktoré by ma zraňovalo. Jednoducho si len žijem peknú a láskyplnú prítomnosť a preto išli moje analýzy do úzadia. Keďže mi ale vždy nejaké ročné obdobie pripomenie to minulé, tak som sa klasicky zaspomínala do minuloročného leta. A verte mi, neboli to príjemné spomienky. Presne pred rokom mi práve v tomto období začali neznesiteľné migrény, ktoré trvali niekoľko dní a keď sa ich konečne infúziami podarilo zastaviť, prišli ako blesk z jasného neba na mňa závraty a praskanie v uchu. Čo minúta, to závrat a to taká, že ma oblieval studený pot a musela som zavrieť oči a len dýchať zhlboka. Nevedela som v podstate ani existovať. Nevedela som pracovať, nevedela som sa poriadne postarať ani o Zairu a jediné, čo som vládala bolo ležať v rozhorúčenom byte, kde každý deň sálalo slnko a nebolo odtiaľ úniku. Celé leto som chodila po lekároch a čakala na nejaký verdikt, ktorý by ma zbavil neznesiteľných závratov. Niekedy v tom období mi skončil aj vzťah, pretože čo lepšie preverí silu vzťahu ako problémy, však? V podstate sme ho aj tak vyše polroka pred totálnym krachom len zliepali lepenkou. Ostala som teda sama, so závratmi, nemohla som chodiť ani do práce a nemusím vám teda písať, že ak živnostník nepracuje, nemá ani na "hajzlpapier". Ale tento totálny životný kolaps ma prebral z bludného kruhu a dal mi životnú lekciu, ktorú som potrebovala. Začala som investovať viac do zdravia. Začala som si vážiť samu seba, konečne som ostala single (aj keď len krátke obdobie), ale uvedomila som si svoju hodnotu a naučila sa mať rada svoju prítomnosť. Začala som sa tešiť z maličkostí a dokázala som sa pozbierať a začať makať. Po dvoch mesiacoch postupne ustávali závraty, praskanie v uchu mi ostalo dodnes, ale žijem s tým a sú aj horšie veci, že? Neskutočne som sa v to leto tešila, kedy už skončí a s príchodom septembra som cítila v kostiach nejakú novú zmenu. Oslávila som svoje narodeniny ako single 34 ročná žena a bolo mi naozaj dobre. Vtedy na narodeniny, tridsiateho septembra som ani nepomyslela, že o mesiac mi skríži cestu muž s veľkým M, ktorého vlastne najprv ani nebudem chcieť.:))