Košický maratón mieru

Nikdy by som nepovedala, že dokážem tak prežívať nejaký šport. A už vôbec nie beh. Minulý rok v októbri som prvý krát zažila úžasnú atmosféru Košického maratónu mieru. Mimochodom druhého najstaršieho maratónu na svete. Ten zážitok sa mi hlboko zapísal v srdci. Bola som vtedy čerstvo zamilovaná do môjho bežca, obaja sme mali ešte ružové okuliare, a ten pocit, kedy sme sa stretli na určitom kilometri, kde som mala podľa plánu stáť, a mali sme si tlapnúť, bol jednoducho neopísateľný. Ani tento rok nezaostával v pocite eufórie, aj keď sme za ten rok už všeličo preskákali, a ružové okuliare už nemáme. Veľmi som sa tešila opäť do Košíc. Večer pred maratónom som si pripravila mapku behu, a zakrúžkovala kilometre a čas, kedy tadiaľ pobeží ten môj maratónec. Úlohu "podávača energy tyčiniek, magnézia a hlavného tlieskača" som vykonávala veľmi zodpovedne. Už minulý rok som sa zo seba tešila, že v meste, kde som predtým nikdy nebola som našla len s mapkou v ruke päť stanovíšť, kde som mala spomedzi jedenásťtisíc bežcov nájsť toho svojho. Tento rok som to zvládla taktiež, veď to už by čo bolo, keby nie.:)
Atmosféra v meste bola aj tento, aj ten minulý rok úžasná. Ľudia "čapkali", povzbudzovali, a aj počasie vyšlo na jednotku. Najsilnejším zážitkom bol pre mňa, a dúfam, že aj pre môjho bežca tridsiaty kilometer, kedy som už videla na jeho tvári kŕč, čo značilo krízu. Tak som sa okrem podania gélu a tyčinky pripojila na chvíľočku k nemu, a bežala s ním, a povzbudzovala čo to išlo. Srdce mi bilo ešte pol hodinu tak, akoby som ten tridsiaty kilometer bežala ja. :) Tento tok ho zabehol za 3:36, čo je o deväť minút lepší čas, ako pred rokom. Klobúk ale dávam dole pred každým jedným, ktorý sa na maratónsky beh odhodlá, hoci mu to trvá aj päť hodín. Ja si teda ani vo sne neviem predstaviť seba bežať 42 kilometrov. A to som minulý rok nabudená tou úžasnou atmosférou vyhlásila, že o rok dám polmaratón. Haha! Vydržalo mi to tri krásne behy z Dúbravky do Karlovky, kedy cestu tam (dole kopcom), som dala v pohode, no naspäť som išla peši. Takže bežec zo mňa nebude, ale tak zase nemôžem vedieť všetko. Že áno? :))

P.S: fotky su fotené iba mojim iphonom, tak to prosim zohľadnite.:) Ďakujem!