Čo sa stalo na dovolenke?

Mala to byť vytúžená dovolenka, na konci leta, nie dlhá, ale len taká, aby sme sa trošku zresetovali, a nakopli do nových jesenných výziev a povinností. Ešte šťastie, že som sa zbalila dva dni vopred, lebo keby som to nechala na posledný deň pred dovčou, tak by som nebola schopná zbaliť asi ani plavky. Deň pred odjazdom ma bolel celý človek a jediné, čo som dokázala bol ľah horizontálne s mokrou vreckovkou na čele. Pojem jedlo vo mne vzbudzovalo tie najodpornejšie pocity, a migréna sa stala mojou najlepšou kamoškou. Napriek tomu sme na ďalší deň vyrazili smer Chorvátsko, síce s párhodinovým meškaním, keďže ja som nemala energiu na nič. Schmatla som vankúš, alpu do ruky, nech môžem natierať čelo, a sedadlo v aute som dala najnižšie, ako sa len dalo. Takto som prežila cestu na Plitvické jazerá, kde sme mali podľa plánu stráviť jednu noc, a pokračovať odtiaľ pod Split do Podstrany. Napriek faktu, že som sa cítila pod psa, sme prešli štvorhodinový okruh Plitvicami, a som naozaj šťastná, že som to dala, pretože to bola jedna veľkolepá nádhera. Tie jazerá, vodopády a krištáľovo čistá voda ma úplne očarili ,a nabili energiou. Na druhý deň ráno som sa zobudila opäť s bolesťami aj hlavy, aj žalúdka, takže scenár - alpa, vankúš, a poloha najviac ležmo, ako to len v aute ide pokračovala. Takto sme prišli až do Podstrany, kde bolo naše konečné stanovište. Napriek každodenným bôľom som sa resetovala buď pri bazéne, alebo pri mori. K jednému lazárovi sa pridal na druhý deň aj druhý s horúčkami a zimnicou. Našťastie u neho to malo životnosť len 24 hodín, takže na další deň sme mohli vyraziť spoznávať krásy Splitu. Historické centrum ma veľmi očarilo, krásne úzke uličky, kamenné domy s typickými drevenými okenicami, k tomu obrastené buganviliamy. Ach! Medzi objavovaním krás Splitu a Trogiru, kam sme sa vybrali o dva dni neskôr, sme jeden deň ležali "lehce pohozeni" na pláži. Maximálne som si užila pohľad na more, ničnerobenie a slnko. Keď to tak zrekapitulujem, vynásobim a vydelím, tak mi vychádza, že som mala úžasnú dovolenku, z ktorej sa mi nechcelo ísť naspäť do reality. Aj napriek šnúre migrén, bolehlavov, žalúdkobôlov to bola vydarená dovolenka. A teraz zas rok čakať na tú ďalšiu. Alebo, možno ma niečo ešte znenazdajky prekvapí, a ocitnem sa pri mori aj skôr. Dúfať môžem.:)