Ako sme sa presťahovali?

Plány, tak tie ja mám neustále v hlave. Plánujem týždne, dni, hodiny. Aj sťahovať som sa plánovala v kľude, bez stresov a ťažoby, že nás tlačí čas. Moje pozitívne myslenie bolo nastavené tak, aby sme všetko stihli oveľa skôr ako nám končila zmluva o prenájme a teda skôr ako 30.11. Čo myslíte, kedy sme sa sťahovali? Áno, 30.11., posledný možný deň. Kľúče od nášho nového bytu sme dostali v ten deň poobede a nasledovala akcia A, kedy sme za pár hodín museli vysťahovať všetko. Sama nechápem, ako sa mi toľko vecí pomestilo do garsónky, ale regulérne sme s tým zapratali náš nový trojizbák. V deň sťahovania sa mi rozpadol môj plán v hlave, kedy sme mali zaniesť Zairu do škôlky, odtiaľ prejsť cez celú Bratislavu, aby sme si požičali veľkého Forda na sťahovanie, s ním sme mali ísť do Ikea nabrať posteľ, aby sme mali prvú noc kde spať a odtiaľ sme už mali ísť baliť veci a vypratať podnájom. Plány sa mi rozpadli v noci okolo tretej ráno, kedy sa Zaira zobudila s plačom, že nedokáže otvoriť oči. Mala ich zlepené hnisom (viem, hnusne to znie) a ja som chytila paniku. Zmobilizovala som Tomáša a spravili sme si malý neplánovaný výlet na Kramáre o štvrtej ráno. Logicky sa teda škôlka nekonala a celý plán sme museli prekopať od základov. Keď sme zbúchali alternatívu, ostala som celé doobedie so Zairou a jej hnisavými očami "doma" a nejak pozviechala sily a začala baliť milión vecí do krabíc. Tomáš išiel po dodávku a do Ikea. Cez obed už Zairinku brali starí rodičia od jej tatina a ja som mohla zapriahnuť všetky sily a dokolečka vypratávať a upratovať po sebe, aby sme byt zanechali v dobrom stave. Na pomoc mi prišla teta a večer aj bratova snúbenica. Tomáš a jeho dvaja kolegovia nosili nábytok, krabice, obrazy, kvety dokolečka z bytu do Fordu a z Fordu do nového bytu. Bolo toho naozaj veľa. Medzitým sme si museli odskočiť na prebratie nášho nového bytu a potom opäť vyhrnúť rukávy a makať. Skončili sme spotení a zmorení okolo desiatej večer. To ale ešte pre mňa s Tomášom nebol koniec. Znamenalo to len, že všetky veci a milión krabíc boli nazhromaždené po celom novom byte. Napriek neskutočnej únave sme ešte postavili našu novú posteľ, aby sme nespali v špine, nakoľko v novostavbe bol všade taký ten biely a šedý pracovný prach. Zaľahli sme okolo tretej ráno a ja už som okolo šiestej bola opäť hore, aby sme začali makať, ale už na svojom. Išlo to pomaly a keď som mala pocit, že som ako tak vypratala zahádzanú detskú izbu krabicami, tak sa mi do tej izby znovu nahádzali krabice tentokrát nie plné našich vecí, ale krabice z kuchynskej linky. Bolo ich presne 111. Áno 111 krabíc. Kuchyňu sme montovali svojpomocne a preto nešlo nič podľa plánu a zo mňa sa stával uštekaný frustrátor, pretože som sa každé ráno budila s víziou, že dnes to už dokončíme a večer líhala s tým, že to nie je hotové. Napriek tomu, že mne sa zdalo všetko pomalé sme toho zvládli naoazaj veľa a za celý december sme vybudovali domácnosť, o ktorej by ste si mysleli, že sa budovala mesiace. Takže si môžeme potlapkať s Tomášom po pleciach a povedať si, že sme to zvládli, že sme schudli (lebo sme zabúdali jesť), že naše obálky s peniazmi sú fuč, ale zas sa na ne môžeme pozerať, alebo na nich sedieť a že sme konečne DOMA.

P.S: Pripájam fotky z rôznych outfitov, dajte mi vedieť, či sa vám páči článok vyskladaný z jedného outfitu, alebo môžu byť aj rôzne. Ďakujem

Foto: Tomáš Konečný

 Sveter: Asos. Sukňa: Reserved. Kabát: glashgirl Topánky: olivia shoes

 Kabát: Kura Sveter: Glashgirl Topánky: Asos

 Kabát a kabelka: Liu Jo

 Kožuch, ladvinka: Mango

 Kabát: Kura Topánky: Asos

Kabát: Kura Ladvinka: Aldo. Topánky. Asos