Blog má štyri roky!
20:25
Bol február, štyri roky dozadu. Bola som frustrovaná matka v nefunkčnom manželstve, ktorá sa zubami/nechtami pokúšala zachrániť niečo, čo sa už nedalo. Bola som v stereotype mamičkovských povinností a mala som pocit, že mi chýba sebarealizácia. V tej dobe som nepoznala žiadnu slovenskú blogerku. Sledovala som len tri svetové blogerky a čoraz viac začala premýšľať o tom, že by som mohla začať blogovať aj ja. Móda ma fascinovala, milovala som farby a zrovna v tom období som mala chuť aj písať. Písala som si sama pre seba taký môj denník o mojom živote a mala plány jedného dňa vydať knihu. Neskôr som od tejto predstavy upustila, keďže ma prestalo bavit písať a rýpať sa v bolestných spomienkach a minulosti. Ale vtedy, v tom období, kedy som nepociťovala vnútorné šťastie, aj napriek faktu, že som bola čerstvá mamina, mi to vypísanie sa veľmi pomáhalo. Aj keď to čítali len moje najbližšie priateľky. Boli to práve ony, ktoré mi dali gule k tomu založiť si blog. A tak som sa ja, IT antitalent pustila do písania blogu. Mala som šťastie, že ako vizážistka a kaderníčka som sa ľahko dopravovala k fotografom, keďže som sa s nimi v rámci príprav neviest stretávala. Cez moju prácu som stretla aj moju prvú fotografku, ktorá mi fotila moje prvotiny. Keď si na to spomeniem, tak to bola ťažká improvizácia v obývačke pred čiernou stenou. :)) Neskôr som začala fotiť vonku s Fuňom (mojim známym, ktorého som tiež spoznala v salóne pri úprave jeho vlastnej manželky, ktorú som upravovala na svadbu). S Fuňom sme fotievali spolu dlhé obdobie a bolo to fajn. Keď sa už ďalej nestíhal venovať foteniu, nejako ku mne vietor zavial vždy tých správnych ľudí a ja som sa tešila, že vďaka blogu spoznávam nových ľudí a s niektorými som nadviazala aj dobré priateľstvá. Posledný rok som najčastejšie fotila s Tomášom Figurom, s ktorým sme si sadli aj ľudsky a tak každé naše fotenie je stretko dvoch kamošov, ktorí sa neskutočne bavia a stihnú prebrať aj súkromné pikošky zo života.
Keď si pozriem svoje prvé články a fotky, vidím na nich pochudnutú a nie veľmi šťastnú osobu. Veci, ktoré som si obliekala prvý rok blogovania by mi boli s najväčšou pravdepodobnosťou teraz úzke. Mala som asi tak o šesť, ak nie viac kíl menej, pochudnutú tvár a v očiach smútok. Počas tých štyroch rokov som nielen zdravo pribrala, ale začala som písať články, ktoré vám odhaľovali moje pocity, starosti, radosti a moje úvahy. Dostala som od vás spätnú väzbu, že vás to takto baví viac a baví to viac aj mňa. Baví ma písať otvorene, úprimne a s dušou. Nikdy som nemala rada pretvárku a preto píšem tak, ako mi to ide od srdca, neprikrášľujem a chcem tak písať aj naďalej. (A dúfam, že aj častejšie, lebo v poslednej dobe som si naozaj nevedela odtrhnúť kúsok času pre písanie článkov).
Ďakujem vám milí čitatelia, sledovatelia a kamaráti, že chodíte nazerať do môjho malého kúsku sveta a že vás to baví. Ďakujem!
Foto: Tomáš Figura
Šaty: Zara. Kabát: Mango. Kabelka: Aldo
2 komentárov
Gratulujem, blog máš už fakt dlho. Ja ho sledujem asi tak rok alebo možno rok a pol som z každého článku nadšená. Píšeš veľmi pútavo, doslova sa neviem odtrhnúť od textu kým ho nedočítam celý. A som rada, že si zlé obdobie už prekonala, šťastie je v živote to najdôležitejšie. A ten kabát je nádherný.
OdpovedaťOdstrániťDakujem krasne Janka! Velmi si ma potesila.:)
Odstrániť