Tridsaťštyri, to vážne?

19:49

Budem mať tridsaťštyri! Akože fakt! Necítim sa tak. Teda, skúsenosťami áno, ale inak nie. Keď som bola pubiška, tak vek po tridsiatke mi pripadal ako geriatria. Dokonca som niektorých tridsiatnikov púšťala sadnúť si v električke:D. Zamýšľam sa nad mojim tridsiatymtretím rokom života, čo mi priniesol, čo mi vzal, čo ma chcel naučiť. Bol plodný veru. Začal sa pekne, na Košickom maratóne mieru, kde som bola povzbudzovať teraz už môjho expriateľa. Doteraz to mám v živej pamäti, písala som o tom tu, boli to pekné časy, ale stále si myslím, že tie krajšie eštelen prídu. Mám pocit, keď tak rekapitulujem môj život, že som sa cyklila dokolečka v bludných kruhoch, chcela lepiť to, čo zlepiť nešlo a hľadala donekonečna chyby v sebe, až som si prestala uvedomovať svoje silné stránky a začala som o sebe pochybovať. Týmto časom ale odzvonilo, uvedomila som si hlavne toto leto, ktoré nebolo najkrašie (písala som o ňom tu a tu), aká som silná, opäť som si začala uvedomovať, čo všetko som už preskákala a že je načase vystúpiť z blúdneho kruhu a začať veci tvoriť nanovo. Fakt toto nastavenie zafungovalo a mám pocit, že sa mi dejú príjemné a pekné veci. Som štastná, každé ráno sa budím s pocitom, že bude super deň, že si zacvičím smiešne cviky na chrbticu, po ktorých mi je naozaj fajn. Že sa nebudem stresovať, že si nenechám nikým pokaziť deň a že budem využívať každú príležitosť niečo nové zažiť. A tak ich aj zažívam, mám stále nejaký program, nové zážitky a som happy.

Foto: Tomáš Figura