Robte to, čo vás baví.
18:21
Nikdy nie je neskoro! Že čo? Začať od začiatku. Začať robiť veci, pri ktorých žijete, a nie len prežívate, veci, ktoré vás napĺňajú, a veci, ktoré vás robia šťastnými. Viem, nie je ľahké odísť z komfortnej zóny, aj keď vám tá zóna neponúka také prostredie, aké ste si vysnívali. Zotrvávame v nej, čakáme na zázrak, ktorý nás vykúpi, robíme veci stereotypne, a čas plynie. Je to ako čakať na Godota....
Miesto toho by sme mali nabrať odvahu vykročiť do neznáma, a skúsiť veci, po ktorých túžime, no neodvážili sme sa do nich pustiť, pretože by sme museli vynaložiť oveľa väčšie úsilie. Páči sa mi, keď ľudia aj v zrelšom veku zmenia profesiu, ktorá ich nenapĺňa, a začnú pracovať na niečom novom. Často sledujem najmä mamičky na materskej "dovolenke", ktoré v sebe objavia skryté talenty a začnú štrikovať, háčkovať, piecť torty, robiť gélové nechty, vrhnú sa na písanie blogov a podobne. Jednoducho okrem starostlivosti o potomstvo majú chuť produkovať ešte niečo naviac, a väčšinou to bývajú činnosti, ktoré ich bavi,a a cítia pri nich zadosťučinenie.
Napríklad ja sama sa venujem ženskej kráse. Som kaderníčka a vizážistka, ale inak by som mohla aj učiť biológiu a dejepis (keby som to nezabudla:D). Škola ma bavila, ale na praxi, keď sme chodili pozorovať deti na druhom stupni ZŠ a aj učiť, ma chuť robiť učiteľku postupne opúšťala, a mojou diplomovkou s názvom:"Stres a syndróm vyhorenia u učiteľov základných škôl", ma úplne prešla. Po štátniciach som skúšala robiť v inej sfére ako učiteľstvo, pár mesiacov, ale ani medicínsky reprezentant nebola moja šálka kávy. Až som si napokon súhrou rôznych príhod, náhod spravila rekvalifikačné kurzy na vizáž, a neskôr aj kaderníctvo. Ja som česanie milovala od mala. Bola som postrach všetkých dlhovlasých dcér kamošiek mojej mamy, pretože keď k nám prišli na návštevu, tak som ich vzala do môjho "kresla" a kmásala ostošesť. Niektoré sa potom mojej prítomnosti stránili, isto chápete, keď sa nemohli hrať, ale držať hlavu a čakať na kreáciu.:D Na strednej sme boli zas partia prudko líčiacich sa miciek, a v zadnej lavici, kde som sedávala prebiehal každodenný skrášľovací rituál počas prestávok. Takže ku skrášľovaniu som inklinovala od mala. Pýtate sa prečo som teda nešla rovno na školu pre kaderníčky? Mňa veľmi bavila aj biológia, dejepis už pomenej, resp.bavil ma počas strednej školy, ale až na výške som zistila, že na všetky tie roky a udalosti moja hlava nie je stavaná.:)
Napríklad ja sama sa venujem ženskej kráse. Som kaderníčka a vizážistka, ale inak by som mohla aj učiť biológiu a dejepis (keby som to nezabudla:D). Škola ma bavila, ale na praxi, keď sme chodili pozorovať deti na druhom stupni ZŠ a aj učiť, ma chuť robiť učiteľku postupne opúšťala, a mojou diplomovkou s názvom:"Stres a syndróm vyhorenia u učiteľov základných škôl", ma úplne prešla. Po štátniciach som skúšala robiť v inej sfére ako učiteľstvo, pár mesiacov, ale ani medicínsky reprezentant nebola moja šálka kávy. Až som si napokon súhrou rôznych príhod, náhod spravila rekvalifikačné kurzy na vizáž, a neskôr aj kaderníctvo. Ja som česanie milovala od mala. Bola som postrach všetkých dlhovlasých dcér kamošiek mojej mamy, pretože keď k nám prišli na návštevu, tak som ich vzala do môjho "kresla" a kmásala ostošesť. Niektoré sa potom mojej prítomnosti stránili, isto chápete, keď sa nemohli hrať, ale držať hlavu a čakať na kreáciu.:D Na strednej sme boli zas partia prudko líčiacich sa miciek, a v zadnej lavici, kde som sedávala prebiehal každodenný skrášľovací rituál počas prestávok. Takže ku skrášľovaniu som inklinovala od mala. Pýtate sa prečo som teda nešla rovno na školu pre kaderníčky? Mňa veľmi bavila aj biológia, dejepis už pomenej, resp.bavil ma počas strednej školy, ale až na výške som zistila, že na všetky tie roky a udalosti moja hlava nie je stavaná.:)
Od tej doby pracujem so ženami, práca ma baví, z niektorých zákazníčiek sa stali moje dobré priateľky, a pracujem na sebe ďalej. Čo vám tým chcem povedať? Naberte odvahu a silu, a neváhajte začať s úplne niečím novým hoci aj v päťdesiatke! Veľmi vám držím palce!
Ešte stále prebieha súťaž Bloger roka 2017, ak ma chcete podporiť, budem vám vďačná. Hlasovať môžete TU
Majte sa krásne Iva
Foto:Tomáš Danes Figura
Pravá láska
Moja malá uličnica:)
Outfit: Blúzka, sukňa: Zara. Lodičky: Aldo. Kabelka: Nucelle. Okuliare: Zephyr. Outfit Zaira: komplet všetko okrem balerínok: Zara. Balerínky: Deichmann
8 komentárov
Ivuš, zadná lavica je topka,oživila si mi spomienky.Ty si už vtedy inklinovala k móde a ... len čas a tá dlhá cesta ťa nasmerovali tam kde si teraz, ale myslím si ,že tam nekončíš ešte sa budú diať veci O)))Idem hlasovať O)) paaa
OdpovedaťOdstrániťPeťuš, drahá aj mne sa úplne pri písaní článku vynorili spomienky na staré dobré časy! A ďakujem krásne, dúfam, že máš pravdu, ešte by som chcela niečo viac v živote dosiahnuť! :**
Odstrániť😁 No vidíš. A ja som učiteľka 😁, a neplánovane! 😂...a už veľa veľa rokov vstávam do práce s nadšením. Milujem svoju prácu a tri roky v nekomfortnej zóne zvanej Londýn mi celkom stačili, aby som si to uvedomila 🤔😂
OdpovedaťOdstrániťTak to je paráda Akni! Práve učieteľky, ktoré milujú svoju prácu sú úžasné a teda asi ich nie je mega veľa 🤗☺️🙌🏻
OdstrániťTo sis zvolila teda dobré téma diplomky pro start do budoucího zaměstnání :D
OdpovedaťOdstrániťJá jsem udělala bakaláře z archeologie a historie, teď navazující magisterské studium dělám už jen historii.. přes kterou jsem se dostala k pedagogickému minimu, chodím na praxe a neskutečně moc mě to baví (asi taky proto, že jsem zatím měla vždy štěstí na supr třídy) a klidně bych se tomu jednou v budoucnu věnovala.. to jsou paradoxy, co? ;)
Držím palce Rose! Ta archeologia by ma asi tiež bavila. A teda diplomovka bola taká motivačná :D
OdstrániťKrásny článok a outfit takisto! úplne s tebou súhlasím :) A okamžite by som ti vzala lodičky, sú nádherné :)
OdpovedaťOdstrániťmy blog: THE COLORFUL THOUGHTS
Krásne napísané a pravdivé slová, ja som sa tiež prednedávnom rozhodla že si idem splniť svoj sen a že nemá zmysel robiť niečo o čom človek nie je presvedčený. Teraz už viem, že treba ísť za svojím cieľom a i keď ako si spomínala je ťažké opustiť svoju komfortnú zónu a začať s niečím novým no keď dá to toho človek všetko musí to vyjsť :) Inak outfit je prekrásny, ty to proste s farbami vieš :)
OdpovedaťOdstrániť